Vitaj v Eremii!

Okolo tváre ti poletujú snehové vločky ako chumáče vaty a ty vstupuješ do neobyčajne tichého údolia, kde je jediným zvukom svišťanie vetra medzi rozoklanými vysokými horami na oboch stranách. Po trávou zarastenej zemi sa potuluje osviežujúci chlad, ktorý pripomína človeku, že je žijúca bytosť. A tam, medzi skalami čnie vysoká stavba, omnoho vyššia, než sa na prvý pohľad zdá. Pohľadom spočinieš na jej vybielených stenách posiatych množstvom okien, z tej diaľky posobiacich ako malé čierne zrnká. Nad nimi čnú červené, šindľové strechy, pričom tá najvyššia z nich dočiahne až ku oblakom. 

K veľkým dreveným dverám univerzity uvidíš prichádzať zopár drobných postáv. Uvidíš čiernovlasú ženu s lukom v ruke a veľkou jazvou na ľavom líci. Za ňou kráča vysoký mladík s dvoma prekríženými mečmi na chrbte. Obaja sa pohybujú až nezvyčajne ľahko. Vieš, že žiaci v Eremii nosia farebne odlíšený odev podľa svojho zamerania. Za skupinou rýchlym krokom kráčajú dievča a chlapec, dievča v červenej tunike šermiara a chlapec v zelenej, ktorá patrí lukostrelcom. Odev majú zdobený ornamentmi kráľovskej gardy, keďže väčšina z jej členov (dokonca aj samotná kráľovná) tu študovala.