x Príbehy nie sú vložené v poradí, v akom boli poslané.
1.) Samira Gwin White (Arya)
*Gwin sa rozhliadne po niečom za čo by sa mohla skryť. Nevedela prečo ale z toho dievčaťa nemala dobrý pocit. Cítla že ak by sa priblížila a Ebiell by ju videla neskončilo by to najlepšie. Po niekoľkých sekundách si všimla malý kríček. Vrátila sa do lesa a pomaly prešla ku kríčku. Skryla sa zaň a premýšlala ako sa dostať ku stromu bez toho aby ju Ebiell videla. Niečo jej napadlo.* Je to až moc šibnuté aby to mohlo fungovať ale za pokus nič nedám.* Vzala zo zeme kamienok a hodila ho čo najdalej. Kamienok dop adol a zašuchotal v tráve tiež zlomil nejak& uacute; vetvičku. Ebiell sa otočila a prešla sa pozrieť čo spravilo ten hluk.* Teraz máš &sca ron;ancu Gwin tak to neskaz.* pomyslela si a opatrne prešla ku stromu. Zohla sa pre kameň už ho skroro mala ale vtom na ňu odzadu skočila Ebiell. Otočila sa že si vyberie meč z pošvy ale zistila že sa jej meč zasekol v praskline v strome.* Do frasa!* Zahromžila a odopla si opasok s mečom.* Tak ty sa chceš byť čo....* Zakričala na Ebiell. Rozhliadla sa naokolo no nikde ju nevidela. V tej sekunde ju niekto ovalil palicov po hlave a jediné čo cítila bola bolesť a hučanie v hlave. Dotkla sa hlavy posledné čo uvdela bola krv na jej prstoch. Stratila vedomie a spadla na zem. Ebiell sa vrátila späť ku stromu a sadla si na zem. Keď Gwin otvorila oči bolo už skoro ráno a ona cítila že ten kameň jej už pomaly lezie do hlavy. Skúsila sa postaviť ale zostalo to len vo fáze pokusu. Bola dolámaná v hlave jej nepríjemne hučalo a ruky a nohy mala ako z olova. Chytila sa stromu aby sa postavila. Všimla si že sa blíži Ebiell tak si rýchlo lahla na zem a tvárila sa že je ešte stále v bezvedomí.* Ona mi na to skočila!*Pomyslela si posmešne. Ebiell tam ešte chvílu stála a potom sa vrátila na svoje obviklé miesto.* Teraz to už d ám.*Pomyslela si ale tentokrát si len klakla. Oparne prešla k meču a začala opatrne tahať dávala pozor aby nepotiahla príliš silno aby po tom nespadla do trávy. Vytahovanie meča jej trvalo asi desať minút.* Fain. Tak teraz mám meč ale mám najskôr zneškodniť strom alebo Ebiell??*Premýšlala.* Tak asi najskôr Ebiell aby ma zasa neičím neovalila.* Povedala si vduchu. Čo najtichšie vybrala meč z pošvy a kráčala smerom k Ebiell.* Už som skoro tam.* Pomyslela si keď sa nej blížila. Už bola od nej len desať centimetrov keď sa Ebiell otčila a odhalila radu neprirodzene ostrých zubov ktoré vyzerali akoby jej ich niekto obrúsil. Zhusene sa na ňu pozrela a premáhla sa aby sa nepozvracala.* Tak čo mám krásne zuby však.*Povedala Ebiell nie moc detským hlasom. S toho jej bolo zle ešte viac. Cítila že ju už musí odkr áglovať lebo jej už z toho všetkého bolo zle. Zavrela oči a zahnala sa po Ebiell mečom. Ona v&sca ron;ak uhla a vybrala niečo čo vyzeralo ako krivá dýka a začala sa šibnuto smiať.* Je ti nečo smiešne?* Spýtala sa jej z neskrývaním odporom.* Nemala by si sa smiať lebo toto je tvoja posledná hodina.*Povedala.*Alebo moja.*Dodala vduchu. Teraz počkala kým príde Ebiell bližšie. Bola od nej už len päť centimerov. Zahnala sa a meč sa jej zasekol v Ebiellinom boku. Ebiell jej však stihla zabodnúť krivú dýku do pleca pravej ruky. Meč jej v ruke oťažel a ona ho pustila na zem. oprela sa o strom a zhlaboka dýchala. Po asi pol hodine si však spomenula na to prečo tu vlastne je. Vstala prešla ku stromu a začala vyberať kameň spod stromu. Pravá ruka ju neuveritelne bolela a jedna ruka jej nestačila na vybratie kameňa. Tak sa rozhodla že to spravý inak vzala si dva kamene a začala ich trieť oseba. Chvílu to síce trvalo ale založila oheň. Tarbavo zdvihla Ebiellino telo a priniesla ho pri oheň. podpálila strom a ona si sadla dalej a začala si aspoň troch ošetrovať ranu na pleci. Strom aj kameň zhoreli až po asi hodine a pol. Keď strom dohorel hodila do ohňa aj Ebiell. Keď všetko dohorelo vrátila sa k Zelenej Am.* Podpálila som strom a bola tam aj Ebiell... ja viem mala byť mŕtva ale ak mi neveríš mám toto.* Povedala a ukázala jej dýku.* Fain tak keď je mŕtva tak je to vporiadku.*Povedala Am a prešla so po miestnosti.*Čo sa ti stalo??*Spýtala sa jej Am a ukázala na ranu na jej ruke.*To nič nieje. Ebiell ma porezala. *Povedala. Am mi vyhrnula rukáv a prezrela si ranu. Vzala nejaké bilinky a ihlu z nitov.*Treba to zašiť.* Povedala a nečakala na odpoveď. Ranu jej zašila a natrela krémom.*Už by som mala ísť...*Povedala som.*Tak teda dovidenia.*P ovedala jej Am keď boli pri dverách.*Dovi!*Pozdavila.* Dakujem za pomoc.* Zakričala na ňu Am.* Aj nabudúce . *Odpovedala jej.*Dúfam že žiadne nabudúce nebude.* Povedala Am. Gwin sa na ňu už len usmiala a pokračovala v ceste.*
2.) Amelia Sarabi Brunnstein (moirinka)
Uvedomila som si, že to dievčatko, ktoré sedí na konári stromu je Ebbie, ktorá mala byť údajne mŕtva. Cítim, ako mi kamienok od Zelenej Am vibruje v ruke. Vtedy mnou prebehla myšlienka, že keď zničím kameň Urrduh´vion, určite to nejako zničí aj Ebbie. Podišla som ku kameňu bližšie no zrazu Ebbie zoskočila z vetvy stromu a chcela ma odohnať. Rýchlo som pred seba vystrčila ruku s kamienkom od Am a myslela som, že Ebbie zmizne. Mala som pravdu. V tej chvíli sa kamienok rozochvel a začal vydávať zvuky, ktorých sa Ebbie veľmi zlakla. Nevedela som prečo no keď sa to stalo, prišla som ku Urrduh´vion a myslela som že keď to odohnalo Ebbie, tak že to pozastaví silu kameňa, aby som ho potom ľahšie mohla zneškodniť. No mýlila som sa. Urrduh´vion sa zrazu rozžiaril a vyšiel z neho duch. Veľmi som sa začala báť lebo duch mal čierne dlhé vlasy, bielotyrkysové šaty a žiariace tyrkysové oči. Áno bola to žena. Práve táto žena mohla za všetko zlé čo sa týkalo Urrduh´vionu – to že bol zničený a vrátil sa a tak isto môže za „zmutovanie“ ( :D nevedela som inak nazvať ) Ebbie a smrť niektorých obyvateľov dediny Šedý vlk. Spoznala som to vďaka tomu, že v očiach sa jej zrazu zrodili obrazce a to isté aj v kameni. Vtedy mi došlo že je s tým kameňom nejako spojená. A potvrdilo sa to keď sa mi duch prihovoril. Bolo to v nejakom inom jazyku. Ale proste bolo to vidno. Ešte doteraz nechápem, ako to mohla urobiť. Ako to že práve ona môže zato že tu je Urrduh´vion. Prestala som premýšľať a práve vtedy ku mne duch ženy pomaly prichádzal. Veľmi som sa bála. No zrazu som si spomenula, že aj tento duch musí mať nejakú slabinu. Tak ako voda uhasí oheň alebo keď zima vystrieda leto. Vtedy mi hlavou preletel nápad rozdrviť kamienok od Am. A pri tom som mala aj zbrane, ktoré mi ponúkla. Myslela som že ak ho rozdrvím, vyvolá proste niečo buď zvuk alebo nejakú vlnu zkázy, ktorá ducha zničí, ale nič také nevzniklo. Duch ženy sa zasmial a rýchlo šiel ku mne. Vedela som že kameň od Am má veľkú silu tak som si jeho zvyšky posypala sa môj luk, namierila som a strieľala. Bola som prekvapená. Zrazu som videla tyrkysovú žiaru, ktorá ma na minútku oslepila. Keď som sa po minúte obzrela po okolí, nevidela som žiadny kameň, žiadneho ducha a ani Ebbie. Na zemi bol už len tyrkysový prášok z kameňa a látka zo šiat ducha. Zobrala som si tieto veci do vrecúška. Nevedela som či som ducha a Urrduh´vion zničila. Nervózna a čakajúc že na mňa v lese duch vybehne som sa vrátila do Šedého vlka. Zrazu ku mne pribehla Zelená Am. Všetci ostatní obyvatelia povychádzali z príbytkov a začali tlieskať. Veľmi som sa čudovala že čo sa deje a vtedy mi to Am oznámila. Rozdrvený prášok z kameňa od Am zničil kameň Urrduh´vion, takže aj ducha ženy a aj Ebbie. Zelená Am vraj zaspala od vyčerpania a sníval sa jej sen, no videla v ňom všetko čo sa odohrávalo v lese. Zrazu sa zobudila na veľmi silnú žiaru tyrkysovej farbi. Uvedomila si že jej sen bola skutočnosť. Plná radosti som odpadla ale len tak na zem a hneď som bola v pohode. Am ma odviedla do jej chatky na čistinke v lese. Po nejakej hodine sme obidve išli do Iskadrie lebo sa tam práve nachádzala Verenys. Prišli sme a hneď som uvidela kráľovnú ako rýchlou chôdzou postupuje ku mne. „Amelia! Si v poriadku? Ako to dopadlo. Asi dobre keď si nažive a nie si ako chodiaca mŕtvola. Ďakujem ti Am že si prišla.“ spustila hneď. „Vaša výsosť som v poriadku. Zničila som Urrduh´vion,“ odpovedala som. Verenys ma objala a povedala: „To je úžasné! Sme ti nesmierne vďační. Poďte hore a všetko mi porozprávate.“ Kým som všetko Verenys vyrozprávala, bol už večer. Ponúkla mi prespanie v Iskadrii, lebo návrat do Kha´aru už nebol vhodný na taký čas. Poďakovala som, Verenys mi ukázala izbu, v ktorej prespím, ešte raz mi poďakovala a išli sme všetci spať. • THE END •
3.) Keira Koiwalf (Dada222)
Naďalej sa pozeráš na úbohé dievčatko. Chceš jej pomôcť, preto sa so záťažou vyšplháš na ten strašný Urrduh’vion. V momente ako prídeš podať pomocnú ruku malej Ebiell, zbadá ťa a celou silou ťa kopne do hrude. Odletíš na zem a si mierne omráčený. Keď sa preberieš, pohotovo vstaneš a kráčaš do kruhu. Rozmýšľaš, ako dostať Ebiell dolu zo stromu tak, aby ti znova neublížila. Hodnú chvíľu ťa nič nenapadá, no vtom zacítiš teplo vyžarujúce z vrecka bundy. Jasné, kamienok! Preblesne ti hlavou. Vytiahneš ho z vrecka a opatrne si ho položíš na roztvorenú dlaň. Čarovný predmet sa špicatým okrajom natočí rovno na dievča sediace na strome. Rýchlo vyrazí k Ebiell a zabodne sa do nej. Reaguješ rýchlo, pretože dievča padá. Našťastie sa ti ju podarí zachytiť včas. Uvidíš, že špic ju bodol priamo do bruška prstu a pôsobí ako otrávená šípka. Lenže narozdiel od nej kamienok pôsobí len došasne, kým sa ti ju podarí doniesť do dediny. Ale najskôr sa ti musí podariť zničiť Magický Kameň. Malú Ebiell necháš ležať na zemi a pristúpiš ku stočenému stromu. Vyberieš si nôž od Zelenej Am a bodáš do Kameňa. Nič sa nestane, akurát tak nôž cezeň prejde, akoby to bol vzduch. Skúsiš šťastie s lukom, no márne. Smutne klesneš k zemi a tak tam sedíš opretá o strom aj niekoľko hodín. Zvečeriava sa a Urrduh'vion vydáva stále desivejšie zvuky. Nedokážeš tam ďalej len tak leňošiť, preto sa zabávaš strieľaním z luku do Kameňa. Raz sa netrafíš, šíp sa o Kameň iba obtrie, no zdá sa, že práve to zabralo. Kúsok z neho sa odlomil. Konečne sa ti na tvári objaví úsmev a pocítiš, že máš aspoň akú-takú nádej zachrániť obyvateľov Šedého Vlka a s nimi aj celé ELEMENTUM. Pokračuješ v pomalom, no účinnom ničení Kameňa, tentoraz nožom, keďže to ide jednoduchšie. Trápiš sa s tým už veľmi dlho, čo vidno na opotrebovanom noži, tmavými kruhmi pod tvojimi očami a neustálym vyzivovaním. V momente, keď si už chceš dať prestávku, sa objaví matné zlatisté svetlo, zrejme vychádzajúce zo stredu Magického Kameň. To ťa ešte viac nakopne a v práci pokračuješ so žiariacimi a rozšírenými očami. Keď i uť tak blízko žiariaceho jadra, úlomok Kameňa sa zdvihnú zo zeme a spoja sa s ostatkom tohto magického predmetu tak, ako boli ešte predtým, než si ich zničil. "Čože?" Hlasno a neveriacky si pre seba vzdychneš. Všetko to, čo si spravil doteraz bolo úplne nanič. Teda to si myslíš dovtedy, kým v Kameni nezazrieš malý otvor, z ktorého vychádza žiara. Lenže nôž ani šíp sa do neho nezmestia. Vtom si spomenieš na kamienok. Vytiahneš ho z vrecka na bunde a šeptom sa ho spýtaš: "Viem, že si toho pre mňa urobil už veľa, ale nemôžeš mi pomôcť ešte raz? Prosím." Odpovie ti zdvihnutím sa a silným nárazom do Magického Kameňa. Kamienok prenikne až ku žiarivému jadru, ktoré následne exploduje a zničí celý Magický Kameň. Mocná mágia rozdrtí kamienok od Zelenej Am tiež. Úlomky z neho si vložíš do vrecka na bunde. Z druhého si vytiahneš stredne veľký kožený vak do ktorého nahádžeš zvyšky Magického Kameňa ako dôkaz. Keď už je po všetkom, na ruky zoberieš Ebiell a ideš späť do Šedého Vlka. Namieriš si to rovno ku Zelenej Am. Dievča ti otvorí dvere a vrhne pohľad na osobu, ktorú nesieš. "Ešte ju môžem zachrániť." Povie rýchlo a začne konať. S úžasom ju sleduješ. Po niekoľkých minútach začne Ebiell otvárať oči. Keď je už úplne pri zmysloch, správa sa normálne, tak, ako každé iné dievča. "Podarilo sa..." Povie Am s úsmevom na perách. Vyberieš kožený vak s úlomkami Magického Kameňa a ukážeš ho Zelenej Vidiacej. "Ty si to dokázal. Teraz to môžeme ísť ukázať správcovi." Nadšene povie. "Iba vďaka tebe a tomuto kamienku." Odvetíš a ukážeš jej zničený čarovný kamienok, ktorý ti darovala ešte pred odchodom. Ona sa na to usmeje. Vyjdete z domu aj s Ebiell a kráčate ku správcovi dediny. Ten vám poďakuje a ide túto šťastnú správu oznámiť ešte zdravým obyvateľom Šedého Vlka. Všetci sú nadšení. Zranených ľudí odvedú a Am a ostatným liečiteľom. Po čase sa dedinka vracia znova do normálu. Tebe stačí pocit, že si urobil niečo správne.
4.) Arya van Draco (Ninusqa010309)
Ebiell sa na Aryu pozrela zakalenými očami, v ktorých bola vidieť nenávisť. Svižne zoskočila zo stromu a rozbehla sa k nej. Kým pribehla, pripadalo to Aryi ako večnosť. Už bola celkom blízko, no vtom si Arya spomenula na kráľovnine slová: „Proti nakazeným existuje jediná zbraň, oheň,“ a tak vytasila fakľu pred seba, ako meč. Ebiell so zhrozeným pohľadom cúvla dozadu. Arya k nej išla bližšie. Vystrašene ustupovala pred ohňom, no vtom narazila o strom. Keď k nej Arya pristúpila, už vedela, že sa blíži jej koniec. Arya jej priložila fakľu ku krku no vtom ju Ebiell schytila za ruku, bola ľadová, ako živá mŕtvola. Keď na ňu dopadla iskra, začali jej horieť otrhané šaty hlasno vykríkla niečo nezrozumiteľn&e acute;. Spadla na zem a Arya cúvla o pár krokov ďalej. Postupne sa oheň rozšíril po celom Ebiellinom tele. V tom sa kamienok v Aryinej dlani “roztancoval“ a začal ukazovať na kameň a potom na Ebbie, chvíľu trvalo, kým Aryu napadlo, čo jej tým chce kamienok od Am povedať, ale potom to pochopila. Hodila magický kameň na už mŕtve Ebbiine telo, ktoré ešte horelo. Dlhú chvíľu sa nič nedialo, no keď plamene uhasli, Arya si všimla, že kameň už nežiari ako predtým. Sadla si na kameň a čakala, či sa ešte niečo udeje. Po pár minútach začal kameň so strašným rachotom praskať. Arya odbehla ešte trochu ďalej a vtom sa kameň roztrieštil na milióny kúskov. Arya sa rozbehla ku kúskom kameňa a pár si ih dala do vrecka. Arya už vedela, že j e povšetkom a že ona to zvládla. Bola veľmi šťastná a pobrala sa do dediny. No ešte predtým zodvihla Ebiellin košík na jahody, aby ho mohla zaniesť jej príbuzným, ako spomienku. Keď Arya dorazila späť do Šedého vlka, pri vchode ju čakala zelená Am. Keď Aryu uvidela, rozbehla sa zaňou a objala ju. „Úprimne, neverila som, že sa vrátiš,“ povedala. Arya vytiahla kúsky z roztriešteného magického kameňa a podala pár z nich Am, ktorá bola nadšená. Postupne sa na námestí zišli všetci ľudia, ktorí zostali a pozorne počúvali o Aryinom dobrodružstve. Len jedna žena plakala. Am Aryii vysvetlila, že je to Abbina matka. Arya k nej podišla a podala jej košík. Matka sa jej poďakovala a išla domov. „Tak a teraz je čas vrátiť sa domov Arya“ povedala jej zelená Am a podobne ako vtedy s Leuviusom Starfallom ju premiestnila späť do jej rodného mesta, Feu du Draco.