1.) Palác
Vchádzaš do miestnosti pokrytej drevenými stenami a obrazmi na stenách, ktoré zobrazujú rôzne prírodné motívy. Na zemi leží niekoľko červených kobercov, na ktoré dopadá svetlo z okien. V miestnosti cítiť veľmi príjemnú vôňu, ty však nevieš, čo je jej pôvodom.
Kráľovná stojí za dreveným stolom a upiera na teba svoje prenikavé, sivé oči. Na jemnej tvári jej nepekne pohráva vážny výraz.
„Vitaj, pútnik.“ prednesie hlasom, ktorý sa ti vpíja až do útrob hlavy. „Som nesmierne rada, že si prišla. Delagh’an ťa potrebuje. ELEMENTUM ťa potrebuje.“
Ukáže ti stoličku oproti nej. „Posaď sa.“
Počúvneš ju a sleduješ, ako si sadá oproti tebe. „Moji verní priatelia, Khariánski kňazi potvrdili, že naozaj ide o druh Čiernej mágie, ako pokladala liečiteľka z tej dedinky.“
Na chvíľu sa zamyslí a potom pokračuje. „Myslím, že sa to tam volá Šedý vlk. Áno, bude to tak. Ale naspäť k veci.“
Zloží si prsty do striešky a naďalej ťa pozoruje. „Iste si pamätáš na Temné obdobie, na svetovú vojnu medzi krajinami ELEMENTA. Nie, ešte si nebola na svete, ale určite ti o nej už niekto rozprával. Mágovia z Krajín Večnej Hmly vtedy veľmi hojne používali Magické kamene. Neboli to však Magické kamene, aké poznáme my, Khariánski kňazi s nimi nemali nikdy nič spoločné.“
Pomaly prikývneš.
Veresnow roztvorí ťažkú knihu po jej ľavici a ukáže ti obrázok jedného z Magických kameňov. „To je on. Urrduh’vion. Kameň Temnoty. Využívali ho v bojoch, aby z nepriateľov vysali dušu a mohli ich tak rýchlejšie zabiť.“
Zamračí sa. „Je to príšerné. Viac ako to. Navyše tí, ktorí boli zasiahnutí Mocou, jej pôsobenie prenášali medzi svojimi druhmi.“
Pozrie sa na špičky svojich topánok, potom opäť zodvihne zrak. „Ospravedlňujem sa. Len som si spomenula..môj otec.. Och to nič.“
Keď sa opäť vráti do svojej kože, na tvári sa jej zjaví výraz odhodlania. Kráľovná sa postaví, dlane položí na stôl a pozrie sa ti priamo do očí.
„Keď sa podarilo mágov a ich panovníka zahnať do Krajín Večnej Hmly, celé ELEMENTUM bolo očistené od každého Urrduh’viona. Do bodky. Viem o tom, pretože otec viedol jednu z prieskumných skupín.“
Náhle pocítiš na chrbte zimomriavky.
„Vyhladili ich. Nezostal ani jeden.“
„Ale to predsa...“ vydýchneš.
Odpoveďou ti je výraz na kráľovninej tvári.
„Nie...“
Veresnow prikývne. „Vieš čo to znamená?“
„Niekto našiel cestu...“
„Niekto našiel cestu.“ opakuje tvoje slová. „Vždy si nájdu cestu. Ten kameň – išla by som tam sama, ale ľud ma potrebuje tu. Je to na tebe. Ak to nezastavíme, môžu sa objavovať po celej krajine. Dokážu otvoriť priechod pre bytosti z Krajín Večnej Hmly. Ak zlyháme, sme vo vojne.“
Snažíš sa vydržať prenikavý pohľad sivých očí a pomaly prikyvuješ.
Kráľovná sa zohne a zo šuplíka svojho stola vytiahne zvitok pergamenu. „Prístup do Šedého vlka je uzavretý. Zájdi za Leuviusom Starfallom, je to mág. Premiestni ťa priamo do dediny.
Na tom papieri sú inštrukcie v prípade núdze. Keď tam dorazíš,“ na chvíľu sa odmlčí. „Keď tam dorazíš, skús vyhľadať Zelenú Am a nejakých zdravých občanov. Zisti o tom kameni, čo sa dá. Najmä to, kde sa nachádza.“
Vstávaš zo stoličky a poberáš sa na odchod, keď ťa zastaví. „Nezabúdaj – oheň je jediná vec, ktorá ich zastaví.“
Posledný raz na teba uprie svoje oči. „A dávaj si pozor.“
2.) Krčma
V rohu miestnosti sedí zhrbená postava, vedľa ktorej sa o stenu opiera hrubá čarodejnícka palica.
"Ehm, prepáčte..Leuvius Starfall?" opýtaš sa nesmelo s pohľadom upretým na temnotu na mieste, kde kapucňa zahaľuje tvár.
Mág sa otočí tvojím smerom. "To snáď nie. Zase ďalší dobrodruh?"
Diplomaticky mu podáš list od kráľovnej. Leuvius si zloží kapucňu a ty uvidíš okrúhlu tvár, zopár vlasov na inak holej hlave a riedky chumáč, ktorý sa snaží pripomínať bradu.
"Hm..takže priamo od kráľovnej? To mení situáciu." na tvári sa mu zjaví ponurý úsmev.
"V tom prípade si so mnou daj ešte jedno malé, než sa poberieš do toho pekla."
Diplomaticky odmietneš, mág sa však uškrnie. "Ver mi. Už mi rukami prešli desiatky takých, ako si ty. A nevrátili sa." Starec sa napije a opäť zvážnie. "Ale kráľovná asi vie, čo robí, ak poslala práve teba. Rád by som ťa premiestnil, moja palica však potrebuje dobiť." poklepe po magickom kameni, ktorý je v nej vsadený. "Lepšie povedané, tento tu. Nabíjací kameň som však stratil. To vieš..." významne pozrie na pohár piva. "Starecké problémy."
"Ak so mnou však zájdeš na tržnicu, kde má stánok jeden Khariánsky priateľ, prenesiem ťa ešte túto noc.“
Neostáva ti nič iné, iba súhlasiť a tak sa spolu s mágom sa postavíte a odídete z hostinca.
3.) Khariánsky stánok
Pod rúškom noci prídete na tržnicu, kde je otvorených už len pár stánkov. Nasleduješ Leuviusa až k jednému na samom okraji, kde za pultom stojí vysoký, mladý muž a do drevených truhiel práve opatrne vkladá Magické kamene.
Keď si všimne Leuviusa, usmeje sa.
„Obávam sa, že dnes prichádzaš neskoro. Akurát to všetko spratúvam.“ ukáže na kopy pobalených vecí na stole.
Mág sa k nemu nakloní a pošepky si vymenia zopár slov. Mladík na teba vrhne rýchly pohľad. „Och, tak to je iné.“
Leuvius sa otočí a pozrie na teba, akoby ťa videl prvý raz v živote. „Toto je Daniel, jeden z mágov, ktorí sa rozhodli vydať sa Khariánskou cestou. Práve vyštudoval.“
Daniel sa usmeje. „Teší ma.“
Podáš mu ruku a pristihneš sa pri tom, ako ti na lícach naskakuje červeň.
„Myslím, že by sme mali zájsť ku mne.“ povie smerom ku Leuviusovi. „Ak mi pomôžete s týmto všetkým.“
„Och, samozrejme.“ Leuvius sa uškrnie, švihne palicou a niekoľko truhlíc sa elegantne vznesie do vzduchu.
„Štýlový. Ako vždy.“ zamrmle Daniel a vykročí do jednej z uličiek, ktoré obkolesujú tržnicu.
„Zabijem sa, keď som dobrý?“ vzdychne si starec a nasleduje svojho mladšieho kolegu.
Daniel vás dovedie až ku menšiemu domu vzadu v uličke a vpustí vás dnu.
„Máš šťastie, že som si ho pre teba uschoval.“ prehodí ponad plece smerom ku Leuviusovi. „Viem, že tvojej palici sadne iba určitý druh.“
Sleduješ, ako sa prehrabáva medzi policami so žiariacimi kameňmi, keď sa vynorí na druhej strane s tyrkysovo žiariacim kameňom v ruke. Je menší ako Magický kameň v mágovej palici, no nie je o nič menej úchvatnejší.
„Vďaka.“ mág sa načiahne po kameni a priloží ho ku svojej palici.
Miestnosť sa náhle naplní žiarivým svetlom a zaplní ju zosilnený magický zvuk plný cinkania, ktoré vytvára iba Magický výboj.
„Výborne.“ Leuvius si kameň strčí do vrecka dlhočizného plášťa, keď žiara uhasne.
„Môžeme vyraziť.“
Daniel na teba vrhne povzbudzujúci, no smutný pohľad, vďaka čomu vytušíš, že podobne sa pozeral na niekoľko ľudí, ktorí odišli pred tebou. „Veľa šťastia.“
Leuvius ti podá ruku. „Chyť sa ma. A druhou rukou palice – áno, takto. Drž sa pevne.“
Opäť začuješ ten cinkot a telo ti naplní prúdiaca, čistá Mágia. Spomedzi prsty ti začne presvitať tyrkysová farba. Cez oslepujúcu žiaru sa zahľadíš na starého mága.
„Drž sa.“ zopakuje.
A potom zmizne.
4.) Šedý Vlk
Ponuré miesto. Zhmotníš sa priamo uprostred námestia a prvé čo si všimneš, je jeho prázdnota. Ulicami sa potuluje iba chladný vánok, ktorý ti rozvieva vlasy. Tmavé domy sa hrbia a krčia tesne pri sebe a kde-tu sa pootvorí okno. Zhodnotíš, že zostávať vonku nie je najbezpečnejšie, preto sa poberieš k najbližšiemu domu a opatrne zaklopeš na dvere.
Po pár minútach ti otvorí staršia dáma s nožom v ruke.
„Je tu ďalší dobrodruh.“ precedí pomedzi zuby. „Uvidíme, či bude úspešnejší ako jeho predchodca.“
Snažíš sa ignorovať pohrebný tón jej hlasu. „Prosím vás, mohli by ste..“
„Nie.“ odsekne starena a chystá sa zavrieť dvere.
„Neviete, kde nájdem správcu dediny?“
Žena sa zastaví. „Toho parchanta? O pár domov ďalej, spoznáš to. A teraz padaj.“
5.) Správca dediny
Je to zbytočné. U správcu dediny sedíš vyše pol hodiny a zatiaľ sa ti nepodarilo zistiť skoro nič. Správca je vystrašený. A navyše máš silný pocit, že sa práve snažil utiecť.
„Pozri sa.“ postaví sa od svojho stola. „Myslím, že tento rozhovor je zbytočný. Neviem nič, čo by ti mohlo pomôcť.“
S hrôzou sleduješ, ako spoza skrine vyťahuje ťažké drevené kufre.
„To snáď nemyslíte vážne!“
Smutne sa usmeje. „Čo by si robila ty?“
„Rozhodne by som neutiekla ako zbabelec!“
Správca si prejde vreckovkou po mokrom čele. „Lenže ty nie si ja. Ak chceš, zájdi za Margareth z hostinca, ona bude vedieť kde je tá šialená ženská, po ktorej sa toľko pýtaš. A teraz ma nechaj odísť.“
6.) Margareth
Margareth je asistentka hostinského v poslednom otvorenom hostinci v dedine.
„Ľudia sem už nechodia.“ povie, keď utiera asi tretí sklenený džbán. „Popravde, chystám sa odtiaľto čo najskôr odísť. Čo si to vravel?“
Zmieniš sa o svojej úlohe a opýtaš sa ju na Zelenú Am.
„Och! Zelená Am! Medzi nami, podľa mňa je jediná v tejto dedine, kto skutočne vie, o čo tu ide. Býva na kraji lesa. Keď vyjdeš z hostinca, pri fontáne choď doprava.“
7.) Zelená Am
Vojdeš do vnútra dreveného domu, ktorý stojí vkliesnený medzi dve borovice.
„Och, to si ty.“ začuješ za sebou ženský hlas a otočíš sa.
Oproti tebe stojí vysoké dievča so žiarivými žltohnedými očami, ktoré môžu mať iba Zelení Vidiaci. V ruke drží hlinenú nádobu so zvláštnou rastlinou, ktorá má priesvitné listy. Vnútri pulzuje tyrkysové svetlo.
„Khariene.“ povie dievča, keď zachytí tvoj pohľad. „Khariánska rastlina. Mágia nie je iba v kameňoch.“ usmeje sa.
„Pevne verím, že budeš úspešná. Áno, viem, každý ti to pripomína.“ úsmev zrazu vystriedajú vážne zovreté pery. „Lenže to, čo sa teraz deje, je nesmierne dôležité. A ty to vieš.“
Am položí zelenú rastlinu na stôl a pozrie sa ti do očí. Ten pohľad už poznáš.
„Ty si..“ vyhŕkneš.
„Áno. Ona o tom ale nevie.“
Pohľadom skĺzneš po jej bielej pokožke a vlasoch farby snehu. „Som dcéra kráľovninho strýka. Nikdy nevedela, že existujem. Je to tak lepšie.“
Podíde ku stene a zvesí z nej štíhly drevený luk a čierny meč s jantárovým kameňom vsadeným do rúčky.
„Netuším, s ktorou zbraňou vieš narábať lepšie. Toto je všetko, čo ti môžem ponúknuť. Ja zbrane nepoužívam, odmietam vykonávať akékoľvek násilie.“
Postaví sa na špičky a z police nad jej hlavou vyberie neveľký čierny kamienok. „Pre každý prípad.“ povie a položí ti ho do dlane.
Nerozumieš, prečo by mal byť obyčajný kamienok taký dôležitý.
Am sa usmeje. „Keď ho budeš potrebovať, ucítiš to.“
Poďakuješ sa a kameň si strčíš do vrecka.
„Veľa šťastia.“ rozlúči sa s tebou Zelená Am. „A nezabúdaj na oheň.“
8.) Les
Je to koniec? Nie si si istá, či tvoj, alebo niekoho iného. Niečí koniec to však byť musí.
Lesom kráčaš už hodinu a začínaš cítiť vyčerpanie. Stromy naokolo ti pripadajú jednotvárne, cesta sa nemení a navyše máš neblahý pocit, že chodíš do kruhu.
Unavene sa zohneš a z rukáva tuniky odtrhneš dlhý pás, ktorý obviažeš o konár najbližšieho stromu. V rukách poťažkáš svoju zbraň a pokračuješ v ceste.
Lesná cestička vedie neustále rovno, ani raz sa nezakľukatí. Sústredene načúvaš všetkým zvukom lesa, keď sa pred tebou zjaví strom s bielou látkou na konári.
Po chrbte ti prejdú zimomriavky. Zmätene sa obzeráš naokolo. Čo je toto za miesto?
V zúfalstve si spomenieš na Zelenú Am a z vrecka vytiahneš kamienok.
„Nuž a čo teraz?“ zamrmleš si mrzuto, keď jasne zacítiš, ako kameň v tvojej dlani jemne zavibruje. Nemo sa prizeráš na to, ako sa pomaly otáča svojou ostrejšou špičkou dopredu.
Ukazuje smer.
Pozrieš sa pred seba na dlhú lesnú cestu, ktorá akoby sa zmenila – celkom zreteľne zabáča za pár stromov vľavo. S kameňom na dlani sa poberieš tým smerom.
Po niekoľkých minútach začuješ ďalšie zvuky.
Vzdychy.
Spomenieš si na listinu, ktorá visela na námestí. Strom, v ktorom sa kameň usadil, vzdychal. Požieral jeho energiu a strom si nemohol pomôcť.
Náhle s dávkou odhodlania sa poberieš za zvukmi umučeného stromu, ktoré ti prenikajú ako dýky až ku kostiam.
Prejdeš pomedzi dva pokrútené stromy a vojdeš na čistinku. Niekoľko metrov od teba leží prevrátený prútený košík. Nad hlavou sa ti rozpína hrôzostrašná silueta stromu, ktorý vzdychá. V jeho spodnej časti na teba zlovestne žiari zelené svetlo Kameňa. Keď ti osvetlí tvár, kamienok v dlani sa zachveje ako osika.
A potom ju uvidíš.
Na konári stromu sedí malé dievčatko v červených šatách a pospevuje si ponurú pieseň. Šaty má dotrhané, pokožku mŕtvolne bielu a oči zakalené.
Vtedy to pochopíš.
Ebiell nezomrela. Vrátila sa.
• text: Amber Girl, ELEMENTUM ©