1. ročník | Materina dúška, Echinacea, Ďatelina lúčna
Vojdeš do slnečnými lúčami presvetleného skleníka. Spolu s ostatnými študentami sa usadíš na kamennom kruhovom priestranstve uprostred menšieho jazierka.
Medzi vás vstúpi profesor a v rukách nesie tri kochlíky s bylinkami.
"Dobrý deň. Ako už mnohí z vás vedia, moje meno je Ruphenius Gwin'death a budem vás učiť Bylinkárstvo. Povieme si dôležité informácie o známych bylinkách a v neskorších ročníkoch sa naučíme aj niektoré z tých vzácnych a magických.
Dobre, takže prvou bylinkou, o ktorej si niečo povieme, je veľmi známa Materina dúška (Thymus serpillum). Je to trváca bylina vysoká do 30 cm. Kvety sú fialovočervené až biele. Má príjemnú vôňu. Rastie na slnečných miestach, poliach, lúkach, na skalkách. Hlavným obdobím kvetu sú mesiace júl a august, kedy tiež najviac vonia. Ak má dobré podmienky k rastu, kvitne väčšinou podstatne dlhšie, takže sa bežne s jej kvietkami môžeme stretnúť od mája až do septembra. Na liečebné účely zbierame mladé kvitnúce časti. Využijeme na to suché počasie – najlepšie okolo poludnia, kedy má materina dúška najviac silíc. Sušíme ju v malých vrstvách a v tieni na dobre vetranom mieste.
Čo sa týka využitia, Materina dúška má posilňujúce, proti kŕčové, protizápalové a hojivé účinky, blahodárne pôsobí najmä na tráviacu a nervovú sústavu. Používa sa preto pri nespavosti, bolestiach hlavy, závratoch, nervozite a podráždenosti, telesnej a duševnej slabosti, pri rôznych kŕčoch. Výborná je pri nachladnutí, zápale priedušiek, zápale mandlí a pri astmatických ochoreniach, posilňuje imunitné reakcie."
Profesor dá kvetináč kolovať a vezme do ruky ďalší.
"Ďalšou je Echinacea purpurová (Echinacea purpurea). Je to vyššia bylina, ktorá dorastá do výšky vyše 1 metra s purpurovými až fialovými kvetmi.
Na liečebné účely používame listy, celé kvitnúce stonky, okvetné lístky, ale najmä koreň, ktorý vyberáme neskôr v jeseni, v druhom až treťom roku vegetácie. Veľmi účinné sú prípravky z čerstvej rastliny. Korene a listy hlavne sušíme.
Využitie: Prípravky z echinacey sa využívajú ako na vnútorné, tak i na vonkajšie použitie. Vnútorne najčastejšie vo forme extraktu z koreňa alebo jazykových kvetov, ktorý je vhodný k liečeniu močového ústrojenstva, chrípky a iných viróz. Na vonkajšie použitie je vhodný extrakt, nálev alebo masť, a to hlavne na zle sa hojace rany, omrzliny a ekzémy. Šťava z čerstvých kvetov vyvoláva zvýšenú zrážanlivosť krvi."
Aj tento kvetináč dá profesor kolovať a študentom ukazuje posledný.
"Poslednou bylinkou je známa Ďatelina lúčna (Trifolium pratense L.). Je to rváca bylina s mnohohlavým koreňom, 15-40 cm vysokou vystupujúcou článkovanou stonkou s trojpočetnými listami a červenými, niekedy aj bielymi voňavými kvetmi vo vajcovitých hlávkach, plody sú nepukavé struky. Na lístkoch sú zreteľné polmesiačikovité škvrny, občas sa môže stať, že chýbajú. Pôvodne rastie na lúkach, na okraji lesov, obľubuje svieže, mierne vlhké pôdy, lebo ťažko znáša sucho i väčšie vlhko. Keď ideme ďatelinu zbierať, zbierame kvet a to červené, alebo svetlokarmínové plné (nerozpadnuté) kvetné hlávky bez podporných listov. Sušíme hneď a pozorne, riedko rozložené (lebo sa ľahko zaparia a zhnednú) pri teplote do 35 °C. Schnú pomaly. Uschovávame ich dobre uzavreté a chránime pred svetlom a vlhkom.
Čo sa týka využitia: Ďatelinové listy sa pridávajú do zeleninových šalátov, polievok a omáčok. Malé dávky vplývajú na predchádzanie srdcovocievnym ochoreniam. Ďatelinová silica má dezinfekčné účinky. Sťahujúce a dezinfekčné vlastnosti sa uplatňujú aj pri zápaloch ústnej dutiny a hltana. Rovnako sa využíva aj na vonkajšie použitie pri kožných postihnutiach. Uplatňuje sa aj na rýchlejšie liečenie zápalov dýchacích ciest a podobne."
Po tom, čo dokoluje aj posledný kvetináč, profesor zadá študentom domácu úlohu a pustí ich na ubytovne.